Duše zo secondhandu II.

14. augusta 2016, emamihalikova, Nezaradené

Táto doba nás núti, aby sme boli perfektné manželky, milenky, perfektné matky, úžasné dcéry, čo pomáhajú svojim rodičom a súrodencom, nápomocné kamarátky a ešte lepšie kolegyne, ale to nestačí, pretože občas musíme vedieť pomôcť aj sebe, nielen druhým. Táto doba nás núti aby sme boli perfekcionisti. Ale ako sa má človek vzchopiť, keď mu realita rozbíja to, v čo naozaj verí? A láska navzdory tomu, že nám ju partneri sľubovali, nie vždy zvíťazí. Vtedy sa začína emocionálny súboj medzi rozumom a srdcom. Ak keď ho nezvládneme, občas siahneme po tabletkách šťastia, ktoré nám zabezpečia že, život bude na chvíľu ružový obláčik. Je ale tabletka proti úzkosti nádejou a zároveň drogou, ktorú občas musíme brať, alebo nás udržuje pri živote?

Pod vplyvom ťažkých životných okolností som bola nútená ochutnať ružové tabletky spásy aj ja. Bol to zvláštny pocit, o ktorom sa nebojím hovoriť, ani písať. O čosi ťažšie bolo si od tabletiek odvyknúť a zaradiť sa do normálneho života.

Ocitáme sa v dobe, keď po hmotnej stránke nám nechýba takmer nič. Máme dostatok jedla, šaty, z kohútikov nám tečie studená i teplá voda, takmer všetci vlastníme aj autá. Máme aj strechu nad hlavou , chodíme aspoň raz do roka na dovolenky. Čosi horšie je to s duchovnou stránkou. Netúžime po obete a námahe, vykonávame iba to, čo naozaj musíme. Jasné, mnohí  pracujú celý mesiac za mizerné výplaty, ale stále môže byť aj horšie. Človek sa odcudzil sám sebe, a to priamo svojím pričinením. Pribúdajú sociálne siete, para komunikácia, ktorá nás vedie k strate prirodzených kontaktov človeka face 2 face. Po hmotnej stránke sa máme lepšie ako väčšina ľudí na svete. Ale po duchovnej stránke je to dosť zmazané. „Počet úzkostných porúch a vyšetrení na úzkostné poruchy v ambulanciách odborných lekárov ako aj depresívnych porúch skutočne narastá.

Mne osobne tabletky, občas dávali pocit, že som na chvíľu mala možnosť vymeniť si dušu za staronové šaty, ktoré mi priniesli zo sekáču.  Ale na druhej strane som už nikdy som nemala pocit, že som úplne vyliečená a že poznám odpovede na všetky otázky, ktoré som mala a že môžem utiecť pred svojím strachom. Dnes tabletky neberiem, pretože univerzálna odpoveď človeka na problémy neexistuje a neverím, že tabletky môžu dlhodobo pomáhať, môžu len dočasne umŕtviť, to čo, nevládzeme zniesť. Sme však ľudia a musíme si pomáhať, len spolu máme možnosť zvládnuť aj tie najhoršie problémy.