Približne pred piatimi rokmi som dostala zaujímavý nápad. Rozhodla som sa po dlhom uvažovaní, keď všetky moje doterajšie možnosti na zoznámenie zlyhali, že sa skúsim zoznámiť s niekým cez internet. Mala som časovo náročné zamestnanie a nemala som veľmi na výber, hoci som bola pomerne atraktívna žena. Párkrát som sa cez internet s mužmi zoznámila a vždy to dopadlo katastrofálne. Povedala som si však, že dám virtuálnemu priestoru predsa len poslednú šancu.
Už asi dva roky som bola sama a vôbec ma to nebavilo. Potrebovala som zásadnú zmenu. Dala som si preto inzerát s aktuálnou fotografiou na zoznamovací server. Asi po týždni sa mi ozval sympatický chalan z Košíc. Ja som tiež pôvodom Košičanka, aj keď teraz bývam kvôli práci v Prešove. Nesmierne ma to potešilo. Mali sme veľa spoločných záujmov a pripadal mi aj dosť atraktívny. Asi po týždni písania, skypovania a zisťovania, či máme spoločné názory a pohľad na veci, sme sa rozhodli dlhšie neotáľať a čo najskôr sa stretnúť. Neboli sme už pubertiaci a preto sme sa ani nebáli stretnutia. Vedeli sme, že buď nás posunie vpred, alebo sa rozlúčime. V deň, keď sme sa mali prvé rande som však bola poriadne nervózna. Obliekla som si nové priliehavé šaty a k nim obula topánky na mierne vysokom podpätku. Mali sme a stretnúť v mestskom parku, ktorý bol obľúbeným miestom nás oboch.
Ako vždy som na meškala aj na prvé rande, ale ako hovorievala moja babka, na dobré sa dlho čaká. Onedlho som ho zazrela. Bol to stredne vysoký, sympatický pán s mierne prešedivenými vlasmi. Páčil sa mi. Pristúpila som k nemu bližšie a zoznámili sme sa. Nepobozkal ma, len mi podal ruku. Bolo to trochu zvláštne. Zachovával si odstup. Prešli sme sa po parku a potom mi navrhol, že mi ukáže domček, ktorý nedávno kúpil. Bola som zvedavá a priznám sa, že aj neopatrná, hoci som v tom čase už mala 29 rokov. Napriek všetkému, že to bol neznámy človek, som súhlasila.
Akonáhle sme sa dostali k domčeku, musela som len smutne skonštatovať, že som sa hrozne zmýlila. Bola to ošarpaná špinavá chata, s dvoma psami, ktorí hrozne smrdeli a ja som si začala pripadať ako v zlom sne. Neverila som vlastným očiam ako môže taký slušne oblečený človek bývať v takých otrasných podmienkach. Keď sme dorazili na miesto, neprešlo ani päť minút a už mu volala jeho bývala priateľka, že príde na kávu ku nemu domov. Namiesto toho, aby odmietol a povedal , že má návštevu, srdečne ju pozval k nám. Bolo to od neho nemiestne. Cítila som sa trápne. Našťastie neželaná návšteva trvala iba pätnásť minút. Potom čo odišla, sa ma spýtal: „ No, ako sa ti páči môj zámok?“ Neveriacky som sa na neho zadívala a odvetila som: „ Predstavovala som si to trochu inak,“ povedala som, no myslela som si v duchu svoje.
„Vieš tu budeš onedlho som mnou bývať, musíš však schudnúť minimálne desať kíl a prejsť na vegetariánsku stravu akú jem aj ja, potom budeme dokonale zosúladení,“ povedal stroho. „Musíš prestať aj fajčiť a prestaneš sa aj maľovať a farbiť si vlasy.“ Nemohla som tomu celému divadlu uveriť. Aká drzosť z jeho strany. Nepokúšal sa o kompromis, on mi to celé chcel priam prikázať, hoci sme sa poznali iba dve hodiny. „ Ja sa kvôli nikomu meniť nebudem, som zo sebou spokojná a taká aj zostanem. Ja si robím doktorát, pracujem neustále na sebe, ty nemáš ani vysokú školu, okrem toho si chudý ako trieska. Ak sa ti nepáčim, hľadaj si inú, ja odchádzam,“ povedala som so zlosťou v hlase. A mala som aj pravdu. V tej chvíli som prudko schmatla sako od šiat, otočila sa a odišla. Viac sme sa jeden druhému neozvali. Ani vo sne by ma to nenapadlo, že sa to celé skončí ešte skôr ako sa začne.
Ešte dlho potom ma trápila myšlienka, ako by niektorí ľudia najradšej druhých riadili, prikazovali a menili ľudí na svoj obraz. Internetovým známostiam už dávno neholdujem. Takou, akú by ma všetci chceli mať, som už niekoľkokrát bola a častou ňou byť musím, napríklad v práci. V súkromí sa snažím byť sama sebou, aj keď je to občas ťažké. Neveriacky závidím ľuďom, ktorí svoju polovičku na internete našli. Môj zážitok bol pre mňa školou života a dnes sa na tom iba zasmejem. V tej chvíli mi to však jedno nebolo…
Emma